Benka - cestovateľ

Benka - knihy

Martin Benka - život a dielo

Benka - dizajnér

Benka - hudobník

„Môžem povedať, že sa mi podarilo zachytiť tvár Slovenska v akejsi syntéze hôr a človeka. Myslím na svoje hory, keď sa rozozvučia v mojom martinskom ateliéri tóny Beethovena, Mozarta. Niekedy sám vezmem husle, alebo zasadnem k cimbalu a chválim dotykom paličiek o struny veľkosť zeme, silu ľudí a poéziu navždy nevyspytateľných hôr.“ Martin Benka

Benka - začiatočník

Benka - záľuby

Benka - komorné štúdie

Maliar slovenskej výtvarnej moderny Martin Benka (1888 – 1971) svojou tvorbou položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Ako prvý slovenský maliar sa odpútal od popisnosti a prekročil hranice maľovania videnej reality. Inšpirácia ňou zostala zrejmá a určovala vonkajšiu formu diela, no maliar ju obohatil o symbolický obsah. Zachytil vnútorné, navonok skryté súvislosti, vnímané viac pocitmi ako zmyslami. Jeho maliarskej i dizajnérskej tvorbe prináleží priekopnícke postavenie, ktoré mu priznávali už jeho súčasníci.  Historička umenia Ľudmila Peterajová pri príležitosti umelcových 80. narodenín v roku 1968 napísala: „...bol nesporne prvý slovenský maliar, čo vedome hľadal črty, tvary, farby, ktorými sa toto etnikum a táto krajina odlišujú od iných.“  Bol zaujímavým „renesančným“ človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými i literárnymi – písal memoáre i cestopisné črty. Do vienka dostal mnohé talenty, ktoré po celý život cieľavedome rozvíjal. 

Benka - zberateľ

Benka - jeho dom

Benka - sila prírody

english

Benka - každodenný

Benka - svet slovenského roľníka

1920 Stal sa zakladajúcim členom Spolku slovenských umelcov v Martine a Umeleckého odboru Matice slovenskej. Každoročne cestoval na Slovensko, ktoré sa stalo inšpiračným zdrojom pre jeho tvorbu.

1903 – 1906Učil sa za maliara a natierača u Viktora Lesquiera v Hodoníne.

1926Vystavoval vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach (spolu so Štefanom Strakom a priateľom z Prahy Cyrilom Jančálkom), ktoré bolo v tom čase významnou inštitúciou prezentujúcou tvorbu domácich i zahraničných umelcov.

Martin Benka v plenéri

1922 – 1936 Cestoval do Talianska, Francúzska, Nemecka, Holandska, Belgicka, Maroka, krajín bývalej Juhoslávie a do vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík.

Martin Benka – život a dielo

1913Prvýkrát vystavoval v pražskom Rudolfíne a so Združením výtvarných umelcov moravských, ktorého sa stal členom, v Hodoníne.  Prvýkrát cestoval na Oravu, Liptov a Turiec, kde spoznal severoslovenskú horskú krajinu.

188821. septembra  sa narodil v Kiripolci (dnes Kostolište) pri Malackách ako najmladší zo šiestich súrodencov v chudobnej rodine tesára a príležitostného poľnohospodárskeho robotníka Jozefa Benku a Evy Benkovej, rod. Dubníčkovej.

1915 – 1918 Prvú svetovú vojnu prežil zväčša u veľkostatkára Antonína Klenku v Miloňoviciach pri Strakoniciach. Po  skončení vojny sa vrátil do svojho ateliéru v Prahe, kde sa rozhodol usadiť.

1909 – 1914 Študoval v Prahe na súkromnej škole českého krajinára Aloisa Kalvodu.

1914 Odišiel z ateliéru svojho učiteľa Kalvodu, osamostatnil sa a presťahoval do vlastného ateliéru, získaného od spolužiaka Josefa Štemberu.

Martin Benka v člne v Taliansku

1906 – 1909Žil vo Viedni, kde sa živil ako maliarsky tovariš. Vo voľnom čase navštevoval obrazárne a súkromný maliarsky ateliér Emanuela Neumanna.  

Martin Benka s učiteľom Alojzom Kalvodom v škole

Život Martina Benku v dátach

1926, 1934, 1942, 1954 Vystavoval na významnej prehliadke svetového výtvarného umenia – na Bienále v Benátkach.  

1963Vyznamenanie Rad republiky.

1939Po rozpade Československa odišiel z Prahy a usadil sa v Martine.

Martin Benka v ateliéri

1934Prvá samostatná výstava vo Výstavnej sieni Elánu v Prahe.

1953 Ako prvý slovenský výtvarník získal titul národný umelec.

Martin Benka v ľudovom odeve z rodnej obce Kiripolec, okolo 1938

1948 Štátna cena.

1945 Zakladajúci člen martinského združenia Trojštít.

Martin Benka v martinskom ateliéri v tzv. Tatra domoch, 1953

1927Začal intenzívne spolupracovať s vydavateľstvom Matice slovenskej v Martine a vydavateľstvom Leopolda Mazáča v Prahe.

1959Presťahoval sa do nového domu s ateliérom a obrazárňou na Kuzmányho ulici v Martine.

1940 - 1941Organizačne viedol a pedagogicky pôsobil na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, bol vymenovaný za mimoriadneho profesora a získal Štátnu cenu za literatúru a umenie.

Benkovi žiaci na SVŠT v Bratislave, okolo roku 1940 

1960Darovacou zmluvou odovzdal štátu viac ako 5200 diel a čiastočne sprístupnil svoj ateliér a obrazáreň verejnosti.

1937Cena Slovenskej krajiny – Štefánikova krajinská cena za výtvarné umenie a na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži (nazývanej svetová) získal striebornú medailu za obraz Krajina z Terchovej.

Autoportrét, plátno, olej, 31 x 60 cm, 1914

Martin Benka v pražskom ateliéri

Martin Benka – život a dielo

1973Pamätná izba Martina Benku v rodnom Kostolišti sprístupnená verejnosti.

197128. júna zomrel v Malackách, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. V testamente zanechal štátu viac ako 4000 diel a osobné predmety. Jeho dom so zariadeným interiérom a dielami prevzalo do správy Slovenské národné múzeum v Martine.

Martin Benka v rodnom kraji - v Kostolišti

Rodostrom rodu Benka, tuš, akvarel, 38 x 25 cm, 1950

1972V umelcovom dome na Kuzmányho ulici v Martine bolo sprístupnené Múzeum Martina Benku. Jeho otvorenie bolo spojené s prvou Spomienkovou slávnosťou Martina Benku, komorným hudobno-slovným podujatím, ktoré sa podľa umelcovho želania koná v čase jeho narodenín v ateliéri.

1975Po prvý raz bola udelená Cena Martina Benku – podľa umelcovho želania odovzdávaná výtvarníkov a teoretikom umenia, ktorí svojim dielom významne obohatili slovenské výtvarné umenie.

Motív zo Slovácka I, lepenka, olej, 34 x 47,3 cm, 1910

Prvé Benkove ešte detské kresliarske pokusy sa zachovali z ôsmeho roku jeho života, ďalšie zachované vytvoril ako maliarsky učeň v Hodoníne. Početnejšie, výpovednejšie, námetovo pestrejšie sú kresliarske i maliarske pokusy z obdobia okolo roku 1908, keď žil vo Viedni a navštevoval výstavy a obrazárne.  Výrazný posun Martin Benka zaznamenal, keď začal systematicky pracovať pod vedením významného českého krajinára Aloisa Kalvodu v Prahe. Ten svojím impresionistickým rukopisom a presvetlenými krajinomaľbami výrazne ovplyvnil ranú tvorbu umelca. Svedčia o tom Benkove intímne, náladové výseky zväčša rovinatej krajiny či interiéry moravských chalúp. Benku ľudsky, národne i kultúrne okrem jeho učiteľa formovali aj osobnosti a prostredie Moravského Slovácka, kam najčastejšie smerovali jeho učiteľom Kalvodom organizované plenéry a posilňovali v Benkovi uvedomovanie si vlastných koreňov a aj národné dozrievanie. Podobný zmysel mala aj umelcova prvá študijná cesta na severné Slovensko (Orava, Liptov, Turiec) v roku 1913. Táto cesta poskytla Benkovi prvý kontakt so severoslovenskou horskou krajinou. 

Benka – začiatočník

Veličná (V kapuste), kartón, olej, 30 x 40 cm, 1913

Veličná (V kapuste) Benkova prvá študijná cesta na severné Slovensko (Orava, Liptov a Turiec) v roku 1913, ktorá mu poskytla prvý kontakt so severoslovenskou horskou krajinou, sa zvykne označovať aj za kultúrny šok. Mladého umelca prekvapil ponurý charakter krajiny, horizont s vysokou valbou tmavých kopcov, ktoré prepúšťali na krajinu menej slnečného svitu ako rovinatejšie kraje rodného Záhoria i južnej Moravy, na ktoré bol dovtedy zvyknutý. On sám zaznamenal svoje pocity počas cesty na Oravu nasledovne:  „Ej, ale keď som prišiel k Žiline a ďalej k Vrútkam, ku Kraľovanom, zavalili ma hory! Horiská, – treba povedať. Jaj, Bože, reku aby aspoň v Orave neboli také ozrutánske! Čo si ja s nimi počnem, – čo budem maľovať? Navykol som si iba na hviezdičky, potôčiky, na lahodné slniečko, na dolniacke lúče doma , na Morave i v Čechách. Pohyboval som sa iba po vŕškoch, rovine, kým tu, – len – len že sa ma dotýkajú obrovské braliská, vypínajúce sa do Váhu, Oravy a hore, tam držia chmáry za chvost-hlavu. Slnce je zubaté, zimomravé, a i to len kde-tu prerazí závoj valiacich sa mračien. Je to krásne, velebné, prekvapujúce, ale ako to dostať na obraz, ako s farbami? Veď to sú mi celkom neznáme tóny! ... Veru krásne je to tu! Krásne, len – čo si ja, úbožiak, počnem so svojou paletou ľúbivých tónčekov zameraných na tichučký potôčik, zákutie vŕb, široké pásy polí, rolí, na plochy čistého zlatého žita, pšenice, zatiaľ čo sa tu prepletajú ako rezance na mise úzke prúžky ovsa, zemiačkov, kapusty!“ Charakter a farby krajiny si vyžadovali úplne iný maliarsky rukopis a zmenu farebnej škály, ku ktorým Benka dospel neskôr. Na obraze z roku 1913 – Veličná (V kapuste) – sa stratili obrysové kontúry, žiaden z predmetov nie je jasne ohraničený. Kopce takmer splývajú s oblohou, vidiecke domy so stromami a postavy žien, pracujúcich na poli, s okolitým porastom. 

Oravská dedina, papier, uhoľ, 145 x 100 cm, 1913

 Motív zo Slovácka II – Pri Hodoníne, lepenka, olej, 34 x 47,3 cm, 1910

V roku 1914 sa Benka osamostatnil a v Prahe si prenajal vlastný ateliér. Veľkú časť 1. svetovej vojny prežil v dome veľkostatkára a zberateľa umenia rytiera Antonína Klenku v Miloňoviciach pri Strakoniciach v južných Čechách, kde našiel priateľské ovzdušie, podporu i chýbajúce rodinné zázemie a predovšetkým pokojné miesto na prácu, vďaka čomu zaznamenal výrazný maliarsky posun. Náladové, presvetlené výseky krajín, maľované deleným impresionistickým rukopisom ranej tvorby okolo roku 1915 vystriedali veľkorysejšie komponované obrazy. Umelcov delený rukopis sa viac scelil a plátna jeho diel ovládol secesný dekorativizmus (Medzi kukuricou, Jeseň vo vinohradoch, Na rovine pri Bratislave). 

Dom umenia v Hodoníne, lepenka, olej, 33,5 x 45 cm, okolo 1914

Štúdia kukurice, olej, kartón, 50 x 65,5 cm, okolo 1914

Šúpolie červenej kukurice, olej, kartón, 65,5 x 50 cm, okolo 1914

Štúdia makovíc, olej, kartón, 50 x 65,5 cm, okolo 1914

Pluh, olej, plátno, 23 x 33 cm, okolo 1914

Repa, olej, plátno, 32 x 26 cm, okolo 1914

Krajina z Miloňovíc, olej, lepenka, okolo 1915

Medzi kukuricou, plátno, olej, 121x131 cm, okolo 1915

Jeseň vo vinohradoch, plátno, olej, 121x131 cm, okolo 1915

Na rovine pri Bratislave, plátno, olej, 121x171 cm, 1917

Štúdia keramiky, olej, kartón, 50 x 65,5 cm, okolo 1917

Benka – maliar Slovenska – sila prírody

Jeseň na Spiši, olej, plátno, 120 x 165 cm, 1921

Pieseň roviny, olej, plátno, 144 x 166 cm, 1919

Po vzniku Československa, najmä od roku 1919, Martin Benka každoročne cestoval na Slovensko. Motivicky čerpal z horskej rurálnej krajiny. Hoci sa inšpiroval videnou realitou, na obrazoch sa usiloval uchopiť vnútorné princípy jej existencie a spätosť vidieckeho človeka s prírodou, vyhľadával najmä horskú krajinu. Toto prostredie i umelcove rozhodnutie vytvoriť na plátnach svojich diel mýtus Slovenska, ho prinútilo zmeniť maliarsky rukopis i farebnosť. V 30. rokoch 20. storočia Martin Benka dosiahol vrchol svojich maliarskych úsilí vo formovaní „benkovského“ národného mýtu. Prestali ho zaujímať detaily, krajinný i figurálny motív abstrahoval, využívajúc pritom expresívnu tvarovú i farebnú skratku. Dospel k obdivuhodnej kompozičnej a farebnej harmónii. Malebná, no dravá, až dramatická krajina a heroizovaný vidiecky človek v nej utvárajú veľkolepý harmonický celok, pôsobivú slovenskú baladu. Švajčiarsky spisovateľ, orientovaný na československú kultúru a obdivovateľ Benkovej tvorby, William Ritter o jeho obrazoch povedal: „... syntéza videná a zhrnutá do jednotnej impresie celku, nielen prekvapujúca, ale hovoriaca do hĺbok. Benka nevie viac rozprávať drobnosti o krajine alebo o ľuďoch, on sugeruje veľké básnické vízie, pastorále, bukoliky a eposy.“ V 40. rokoch 20. storočia sa Benkov maliarsky prejav zmenil. Krajina ustúpila dominujúcej idealizovanej a romantizujúcej ľudskej postave – fyzicky krásnej a duševne ušľachtilej. Benkove postavy nemajú výrazné individuálne portrétne črty, no muži vždy odrážajú racionálnu a ženy citovú zložku osobnosti. Viaceré obrazy zo 40. rokov minulého storočia boli Benkovou revoltou voči vojne (Na miestach padlých). Cyklicky sa vracal k niektorým motívom, napríklad k téme drevorubačov, ktorá bola prítomná v jeho tvorbe od 20. rokov 20. storočia. V 50. a 60. rokoch 20. storočia okrem iného tvoril aj menšie i väčšie krajinné scenérie a obrazy z miest, spojených so Slovenským národným povstaním, na ktorých zachytil zväčša drsnú a neprístupnú krajinu prevažne bez ľudí (Starý hrad).

Horský roľník, plátno, olej, 174 x 121,5 cm, 1925

Vlkolínec, plátno, olej, 49 x 55 cm, okolo 1920

Do dediny - Huklievo, plátno, olej, 72 x 100 cm, 1924

U Činadieva, lepenka, olej, 23 x 34 cm, 1926 - 1927

Pred Gaderskou dolinou, plátno, olej, 64 x 86 cm, 1926

Cez rozvodnenú rieku, plátno, olej, 100 x 100 cm, 1927 - 1928

Pod holiami, plátno, olej, 80 x 95 cm, 1926

Na zákrute, plátno, olej, 95x80 cm, 1929

V doline, plátno, olej, 141 x 116 cm, 1927

Na lúkach, olej, plátno, 51x77,5 cm, 1931

Odpočinok, plátno, olej, 80 x 95 cm, 1934

Horské ženy liptovské, plátno, olej, 115x141 cm, 1936

Horské ženy liptovské Olejomaľba Horské ženy liptovské patrí k vrcholným dielam Martina Benku. Pôsobivo na nej namaľoval monumentálne a elegantné postavy mladých žien pri práci, zoradené v prvom pláne obrazu v pravidelnom rytme. Vznešené, až sochársky poňaté postavy vytvárajú harmonický celok a priam idylický súzvuk s horami v pozadí. Básnik a Benkov priateľ Ján Smrek vyjadril poetiku Benkových ženských postáv takto: „Také ženské typy z púchovskej doliny, alebo z Bošáce, z Čičmian: doslova Madony, či až aristokratky...“

Náčrt k obrazu Horské ženy liptovské, kartón, olej, 16x24 cm, 1935 - 36

Čierne ovce nad Prosieckou dolinou, plátno, olej, 96x105 cm, 1936

V žatve, plátno, olej, 95x 80 cm, 1937

Fragment zo žatvy - Liptovské Sliače, plátno, olej, 95x 80 cm, 1937

Znášanie kapusty, olej, plátno, 100 x 100 cm, 1939

Benka – maliar Slovenska – komorné štúdie

Polia v Brezovej – pri Štefánikovom Bradle, kartón, olej, 16,4 x 24 cm, 30. roky 20. storočia

Na miestach padlých, olej, plátno, 94 x 75 cm, 1946

Na miestach padlých Materstvo a s ním súvisiaci ochranný prvok sa v Benkovej tvorbe často spája so ženou – ochrankyňou. Benka vo viacerých dielach (Matka matiek, 1941; Dedinská madona, 1940 – 1942; Záhorská mamička, 1952) vidiecke ženy namaľoval ako madony – dôstojné, materinské, krásne, vznešené strážkyne ľudského pokolenia, jeho materiálnych i duchovných potrieb, hodnôt a tradícií. Podobný obsah má aj obraz Na miestach padlých, ktorý je obohatený protivojnovým a výrazným humánnym posolstvom. Dielo vzniklo krátko po skončení 2. svetovej vojny. Na obraze dominuje matka, ktorá stratila muža a dieťa, ktorému vzala vojna otca. Naznačuje to vpravo hore vyobrazený cintorín. Benka týmto obrazom vzdal hold, prejavil súcit a poskytol morálnu podporu všetkým, čo vojnou utrpeli bolestivé straty. Obraz odráža kompozičnú schému charakteristickú pre Benkovu tvorbu 40. rokov 20. storočia, kedy umelec do centra obrazu vkladal ľudskú postavu – fyzicky krásnu i duševne ušľachtilú. Horská krajina, ktorá predtým na obrazoch dominovala, sa stala kulisovitou, maliar ju vedome potlačil do pozadia. Zaujme na ňom aj žiarivá farebnosť harmonicky kombinovaných tónov

Stopy kultúr (Stopy vojen), plátno, olej, 131 x 100 cm, 1947

Pukanecké záhradníčky, plátno, olej, 95x 80 cm, 1951

Benka - maliar Slovenska - sila prírody

Starý hrad, plátno, olej, 80 x 98 cm, 1960

Stohy za humnami - Kiripolec, kartón, olej, 34x30 cm, 1938

Olejové štúdie možno označiť aj ako záznamy z ciest Martina Benku z 20. až 60. rokov 20. storočia. Po príchode do pražského, či neskôr martinského ateliéru slúžili umelcovi ako inšpirácie pre jeho veľké obrazové kompozície. Sú maľované na kartóne a zvyčajne ich označil lokalitou kde vznikli a datoval. Ich počet narastal, keď začal v 30. rokoch 20. storočia popri Liptove, Orave a Spiši spoznávať aj ďalšie regióny Slovenska – napríklad Považie, Kysuce, Terchovú, Rajeckú dolinu, Horehronie či Gemer. Mapujú fakticky všetky regióny Slovenska. Svedčia o majstrovskej schopnosti umelca narábať s farbou a prostredníctvom línie či škvrny vyjadriť charakter krajiny, typ porastu alebo naznačiť ľudskú postavu vykonávajúcu dokonca rôzne činnosti. Zaujmú spontánnosťou a presvedčivosťou výrazu. Predstavujú kontrapunkt k veľkoformátovejším ateliérovým kompozíciám, na ktorých maľoval Slovensko také, aké ho chcel vidieť. Pozoruhodná je ich farebná sýtosť a maliarsky kultivovaný výraz. Na rozdiel od väčších obrazov na náčrtoch komornejších rozmerov verne zachytil horizont a charakter krajiny, ktorý je aj napriek jej premenám až dodnes identifikovateľný. Benka štúdie vnímal predovšetkým ako vlastnú maliarsku pomôcku. Jeho kultúre farebného cítenia vyhovovali viac ako čierno-biela fotografia, ktorá bola inšpiratívna pre mnohých iných umelcov, napríklad aj pre jeho priateľa maliara Miloša Alexandra Bazovského.

Január, plátno, olej, 85x83,2 cm, 1945

Pezinský vinohrad v daždi, kartón, olej, 16,2 x 24,1 cm, 1957

Pri Váhu v Ilave, kartón, olej, 16,5 x 24,4 cm, 1938

Kvitnúca fazuľa - Zliechov, kartón, olej, 24,4x16,6 cm, 1938

Jarný dáždik - Lednické Rovne, kartón, olej, 30x40 cm, 1952

Lietavský hrad, kartón, olej, 16,5 x 24,4 cm, 1938

Na Kysuciach, kartón, olej, 23,9 x 16,4 cm, 1933

Mošovce na jeseň, kartón, olej, 30x40 cm, 1948

Z Oravy, kartón, olej, 24,2 x 16,3 cm, 1940

Porúbka, kartón, olej, 24 x 16,4 cm, 1934

Cestou k Sliaču, kartón, olej, 23,9 x 16,4 cm, 1941

Staré pne v okolí Trangošky, kartón, olej, 34x30 cm, 30. roky 20. storočia

S piesňou do poľa - Hybe, kartón, olej, 32 x 38 cm, 1933

Lúky v okolí Východnej, kartón, olej, 24,2x16,4 cm, 1957

Spišský hrad z Podhradia, kartón, olej, 16,5 x 24,4 cm, 1942

Jelšava - kanál, kartón, olej, 16,3 x 24,3 cm, 1930

Tisovská krajina, kartón, olej, 30x40 cm, 1948

Cesta k mlynu v Šarluhách, kartón, olej, 16,2 x 24,2 cm, 1947

Podkonice, kartón, olej, 30x40 cm, 1954

Benka – svet slovenského roľníka

Martin Benka krátko po vzniku Československa začal cielene vyhľadávať a zobrazovať ľudí, žijúcich najmä v horských regiónoch Slovenska. Objavil tu svet ľudí zrastených s prírodou a pôdou – ich jedinou živiteľkou, ktorú obrábali často ešte archaickým spôsobom – vlastnou silou a silou zvierat. Takto si zabezpečovali obživu pre seba a svoje rodiny i pre úžitkové zvieratá, ktoré chovali. Použitie mechanizácie – poľnohospodárskych strojov, strmé a vysoko položené políčka Liptova, Oravy, Kysúc, Terchovej a ďalších horských oblastí Slovenska, z ktorých Benka čerpal inšpirácie, nedovoľovali. Na Benkových obrazoch začali v 20. rokoch 20. storočia pribúdať postavy roľníkov, drevorubačov, koscov, pltníkov, kopáčiek, hrabačiek a pastierov. Po skúsenostiach z Čiech si uvedomoval, že táto kultúrna vrstva dôsledku napredujúcej modernizácie života aj v týchto odľahlejších regiónoch čoskoro zanikne. Tento svet, koreniaci v minulosti a pomyselne zakonzervovaný horskou krajinou, objavili viacerí moravskí a českí umelci už polstoročie pred ním. Podobne ako slovenskí literáti či iní umelci, spojení s konceptom slovenského národného obrodenia, aj Benka vnímal horskú krajinu s vidieckym človekom romantizujúco – ako zhmotnené jadro národa. Z tejto názorovej platformy po roku 1919 vyrastalo Benkove umenie a neskôr aj tvorba ďalších maliarov slovenskej výtvarnej moderny – Janka Alexyho, Miloša Alexandra Bazovského, Zola Palugyaya, Karola Ondreičku, Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu a ďalších.

Krajina z Terchovej, olej, plátno, 1936

Jar v horách olej, plátno, 125 x 110 cm, 1923

Na Liptovských poliach, olej, plátno, 80 x 95 cm, 1925

V žatve pri Ružomberku, olej, plátno, 100 x 100 cm, 1925

S hnojom, kartón, olej, 7,1 x 23,7 cm, 1925 - 1927

Furman - Liptov, kartón, olej, 30 x 40 cm, po 1930

Zaorávanie, plátno, olej, 95 x 80 cm, 1935

Zo žatvy - Lôm, plátno, olej, 80 x 85 cm, 1934

Pred búrkou, olej, plátno, 95 x 80 cm, 1935

Žena s batohom, papier, uhoľ, 30. roky 20. storočia

Krajina z Terchovej Patrí k dielam, v ktorých umelec vytvoril pôsobivú podobu slovenského národného mýtu. Vyhľadával a maľoval horské oblasti Slovenska, kde nachádzal archaický svet – človeka zrasteného s prírodou. V auguste1936 Benka maľoval v dedine Terchová, obkolesenej malebnou prírodou, ktorej moc prírodných živlov však býva pre človeka drsná, ba až nebezpečná. Terchovská krajina zapôsobila na Benkovu imagináciu a inšpirovala vznik jedného z jeho vrcholných diel, nazvaného Krajina z Terchovej. Uprostred krajiny zachytil ľudí pri práci na poli, ktorej plody boli ich jedinou obživou. Nájdeme tu ženy nesúce batohy trávy, gazdu sediaceho na voze, idúceho dolu úvraťou, koníky so zviazanými nohami, aby príliš ďaleko neutiekli... Nad tým sa vypína monumentálna horská krajina – maliarsky zjednodušená, zhmotnená akoby letmými dotykmi maliarovho štetca, ktoré zanechali na plátne plochy a plôšky zväčša zemitých, no miestami odvážne kombinovaných farebných tónov. Umelcov uvoľnený maliarsky rukopis, ktorý sa vyznačuje farebnou a tvarovou expresivitou a abstrahovaním krajiny a postáv, v náznakoch odráža vzdialené inšpirácie expresionizmom a kubizmom. Moderným maliarskym rukopisom zachytil veľa prvkov, vypovedajúcich o dnes už zaniknutom spôsobe života – živote roľníkov v horských regiónoch Slovenska v 30. rokoch 20. storočia.  V roku 1937 toto dielo putovalo na medzinárodnú výstavu umenia a techniky do Paríža, kde zaň umelec získal striebornú medailu za obohatenie európskeho výtvarného umenia. O rok neskôr toto dielo reprezentovalo slovenské umenie v New Yorku.

Pozdrav dolinám, olej, plátno, 56 x 77 cm, 1921 - 1925

Zaujímavý protipól slovenských motívov v Benkovej tvorbe predstavujú diela s námetmi z cudziny. Umelec na nich zachytil miesta a mestá, ľudí a javy, ktoré ho zaujali počas početných ciest v zahraničí od začiatku 20. do konca 30. rokov 20. storočia. V spomínanom období, keď najintenzívnejšie cestoval, navštívil Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Maroko, Taliansko, krajiny bývalej Juhoslávie, aj bývalý Zväz sovietskych socialistických republík. Spoznal významné centrá umenia – napríklad Bolognu, Florenciu, Rím, Paríž, Amsterdam, Berlín, Drážďany, Mníchov, Moskvu i Leningrad, kde študoval kultúrne pamiatky a umelecké zbierky, vytváral si ich kresbové záznamy a ozrejmoval vlastný umelecký názor. Viackrát sa rekreoval pri Jadranskom mori. Otvorená krajina a vodný živel, spájajúci sa na obzore s oblohou, natoľko zaujal umelca, že ho pretavil do kresieb, komorných olejových štúdií i väčších obrazových kompozícií.

Benka – cestovateľ

Z Ríma, plátno, olej, 45 x 55 cm, 1922

Forum Romanum, plátno, olej, 76,5 x 51 cm, 1927

Osada pri Srebrne, plátno, olej, 30 x 35 cm, 1934

Z Maroka, plátno, olej, 34,5 x 25,5 cm, 1931

Z Maroka, plátno, olej, 30 x 40 cm, 1931

Marokánka s batohom, kartón, olej, 35 x 25 cm, 1931

Z Lopudu (Juhoslávia) olej, plátno, 80 x 95 cm, 1934

Kúpanie na Jadrane, plátno, olej, 20 x 30 cm, 1930

Z Dubrovníka,kartón, olej, 24 x 34,5 cm, 1930

Kupari, kartón, olej, 15,5 x 33,5 cm, 1934

Benka každodenný

Benka a knihy

Benka a svet slovenského roľníka

Na pláži v Kupari, plátno, olej, 34 x 47 cm, 1934

Benka a záľuby

Benka - maliar Slovenska

Z Jadranu, plátno, olej, 34 x 47,5 cm, 1934

Lopud – sušenie sietí, kartón, olej, 24 x 35 cm, 1934

Sarajevo – biely muž, kartón, olej, 24 x 35 cm, 1934

Černohorec, papier, uhoľ, 60 x 44 cm, 1934

Trebine, papier, uhoľ, 44 x 60 cm, 1934

Černohorka, papier, uhoľ, 60 x 44 cm, 1934

Chlapček a somárik, papier, uhoľ, 60 x 44 cm, 1934

Benkove cesty do zahraničia • Poľsko – Volovec, Varšava, Krakov • Maďarsko • Rakúsko • Taliansko – Rím, Pirano, Boloňa, Florencia, Ostia • Francúzsko – Paríž • (bývalá) Juhoslávia – Kupari, Lopud, Sarajevo, Trebinje, Osijek, Srebrno, Petrovac - Báčka • Holandsko – Amsterdam • Nemecko – Berlín • Gibraltar • Maroko – Tanger, Marakeš, Casablanca, Setat • bývalý Zväz sovietskych socialistických republík – Kyjev, Moskva • Cyprus • Kanada • USA

Benka – knihy

   Návrh na obálku knihy Petra Prídavka Juhoslovanské rozprávky, papier, uhoľ, akvarel, 1933

Benka – knihy

V druhej polovici 20. rokov 20. storočia začal Benka intenzívne spolupracovať so slovenskými inštitúciami, redakciami a vydavateľstvami. Od roku 1927 napríklad s redaktorom a spisovateľom Rudolfom Klačkom, ktorý založil a krátko redigoval detský časopis Slniečko. Poveril Benku, aby ho ilustroval a tvoril titulné listy Slniečka i učebníc pre základné školy. Benku tiež vyzval, aby kreslil ilustrácie k básňam a textom do Slovenských pohľadov a Slovenských národných novín. Klačko predznamenal to, čo sa neskôr naplnilo: „Budeš našim Alešom! A veru hodno ním byť, budú Tebou dýchať celé generácie.“ S Benkom od roku 1927 spolupracoval na tvorbe knižných obálok redaktor Edície mladých slovenských autorov (EMSA) vydavateľstva Leopolda Mazáča v Prahe a neskôr aj kultúrno-spoločenského časopisu Elán – básnik, literát a umelcov dobrý priateľ Ján Smrek. Smrek navrhol ideu a charakter obálky, pričom preferoval viac moderný ako ľudový ráz. Vynikajúci kresliar a maliar Benka návrh zrealizoval. Po presťahovaní sa na Slovensko Benka pokračoval v ilustračnej a graficko-knižnej tvorbe – ilustroval Slávy dcéru, Detvana, Hájnikovu ženu a iné klasické tituly slovenskej i svetovej literatúry. Tiež vytvoril pôsobivé ilustrácie do nástenného kalendára a viacerých rozprávkových knižiek. Azda najznámejším a určite najobsiahlejším Benkovým ilustrátorským počinom sú trojzväzkové Prostonárodné slovenské povesti od Pavla Dobšinského. Prvýkrát vyšli v roku 1958, potom v rokoch 1966, 1973 a vydávajú sa aj v súčasnosti.

Návrh na obálku knihy Jána Smreka Cválajúce dni, kartón, ceruza, akvarel, 1928 – 1929

Obálka knihy – Ján Smrek: Božské uzly, podľa návrhu M. Benku pre EMSA, papier, farebná tlač, 1929

Obálka knihy – Emil Boleslav Lukáč: O láske neláskavej, podľa návrhu M. Benku pre EMSA, papier, farebná tlač, 1928

Návrh na obálku knihy Márie Rázusovej-Martákovej Rozprávky o Jánošíkovi, tuš,akvarel, pred 1955

Zima odovzdáva žezlo jari (ilustrácia do kalendára), tuš, 1944

Jar odovzdáva žezlo letu (ilustrácia do kalendára), tuš, 1944

Štúdie mesiacov pre kalendár, tuš, 1944

Návrh na obálku knihy Andreja Plávku Tri prúty Liptova, tuš, papier, okolo 1937

Návrh na obálku románu Leva N. Tolstého - Vzkriesenie, papier, tuš, uhoľ, okolo 1945

Ilustrácia k uspávanke, uhoľ, akvarel, 1945

Návrh na obálku knihy Andreja Sládkoviča Detvan, papier, tuš, akvarel

Ilustrácia knihy Andreja Sládkoviča Detvan, papier, uhoľ, 1943

Ilustrácia knihy Andreja Sládkoviča Detvan, papier, rudka, pred 1960

Ilustrácia knihy Jána Kollára Slávy dcéra, uhoľ, 1946

Ilustrácia knihy Jána Kollára Slávy dcéra, ceruza, 1946

Návrh na knižnú obálku Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského, kresba tušom, 1956-58

Návrh na razidlo - písmo na chrbát knihy Pavla Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, papier, tuš, 1956 - 1957

Návrh na razidlo - písmo na chrbát knihy Pavla Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, papier, tuš, 1956 - 1957

Martin Benka: Návrh na prednú stranu knižnej obálky Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského, kresba tušom, 1956-58

Okrem maliarskej tvorby sa Martin Benka venoval aj grafickému dizajnu a spolupracoval s viacerými architektmi na výtvarnom dotvorení architektúry. Prvým Benkovým návrhom pre architektúru boli na začiatku 30. rokoch 20. storočia kresbové predlohy na leptané sklá vytvorené pre moderný, funkcionalistický Kolonádový most v Piešťanoch od architekta Emila Belluša. Benka nakreslil štyri predlohy s námetmi zo slovenských horských oblastí, z ktorých dve – Na salaši a Piesne z Detvy boli realizované leptaním na sklenené tabule (ich kópie zdobia piešťanský most aj v súčasnosti). Umelec v návrhoch zjednodušil kresbu, pričom zdôraznil základné obrysové línie. Na kresbách dominujú sošné postavy, harmonicky vsadené do kopcovitej krajiny. Okrem toho vytvoril v roku 1940 sgrafito na budovu Roľníckej vzájomnej pokladnice v Martine, ktoré zaujme výtvarnou čistotou. Navrhol aj sgrafitá s alegorickými postavami Etnografie a Histórie na priečelie budovy Slovenského národného múzea v Martine, ktoré však neboli realizované. Tvoril tiež návrhy na pohľadnice, plagáty a diplomy, navrhoval známky, bankovky, exlibrisy a sklenené poháre. Okrem toho Martin Benka intenzívne kreoval vlastné písma, venoval sa tvorbe log a znakov.

Návrh na výzdobu mosta v Piešťanoch (Melódie Detvy), papier, tuš, okolo 1932

Benka – dizajnér

Návrh na výzdobu mosta v Piešťanoch (Liptovské vyšívačky), papier, tuš, okolo 1932

Návrh na výzdobu Kolonádového mosta v Piešťanoch – Čičmany), papier, tuš, okolo 1932

Múzy umenia, papier, kresba ceruzou a perom, lavírovanie akvarelom, 1940 – 1945

Štúdia k sgrafitu pre Vzájomnú roľnícku pokladnicu v Martine, papier, tuš, 1939 – 1940

Návrh na sgrafito budovy SNM v Martine, papier, tempera, okolo 1939

Návrh k Vianociam, tuš, papier, 40. roky 20. storočia

Návrh na diplom pre Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, papier, tuš, akvarel, okolo 1940 – 1944

Návrh písma, tuš, papier, 50. roky 20. storočia

Návrh písma, tuš, papier, 40. roky 20. storočia

Návrh písma, papier, tuš, 50. roky 20. storočia

Návrh na autorskú značku, papier, tuš, 40. roky 20. storočia

Návrh na novoročný pozdrav, papier, tuš, akvarel, 1945

Návrh na plagát pre SĽUK, papier, akvarel, 1954

Návrh na vianočnú pohľadnicu, papier, uhoľ, akvarel, 1928

Návrh na pohár Jánošík, papier, tuš, 50. roky 20. storočia

Návrh na poštovú známku, papier, tuš, okolo 1939

Návrh na známku In memoriam M. R. Štefánik, papier, kresba uhľom a tušom,1938 - 1939

Návrh na známku, papier, ceruza, tuš, 1939

Návrh na 5 a 10 korunovú bankovkuceruza, akvarel, 1942

Návrhy na 20 korunovú bankovku, ceruza, akvarel, 1942

Štylizované písmo a znaky, tuš, papier, 1944

Návrh na plagát pre OSN, papier, ceruza, tuš, akvarel, 1945

Ex libris Marták - Rázusová, kresba tušom, papier, 1947

Váza sklenená s nápisom Horehronie, s leptaným a zláteným motívom ženy v kroji, sklo, v 21 cm

Popolník M. Benku, sklo, rytý dekór

Benkovou veľkou záľubou bola hudba. Vo svojich pamätiach dokonca rozvinul myšlienku, či sa nemal stať radšej hudobníkom ako maliarom. Na husle sa začal učil hrať už ako štrnásťročný v Malackách. Pre priateľov v ateliéroch na Kuzmányho ulici v Martine, v ktorých žil organizoval koncerty sláčikového kvarteta, v ktorom on sám hral. Komponoval tiež menšie skladby, ktoré sa zachovali medzi umelcovými archívnymi dokumentami. Rukopis jeho hudobných diel je veľmi úhľadný. Navrhoval i konštruoval husle inšpirované slovenskou ľudovou ornamentikou, s prvkami kubizmu. Zhotovil, respektíve upravil trinásť huslí. Časť z nich je vystavená v umelcovom múzeu v Martine. Hudobné motívy v jeho maliarskej tvorbe boli pomerne početné. Vytvoril obsiahlu kolekciu portrétov svetových i slovenských hudobných skladateľov, ilustroval napríklad ľudové piesne a pripravil kolekciu pohľadníc s motívmi ľudových piesní.

Kobylky na husle upravené M. Benkom, drevo, kov, farba, po 1950

Benka – hudobník

Prosté melódie, plátno, olej, 1948

Plán huslí, tuš, papier, 50. roky 20. storočia

Forma na husle Benkovho typu, kartón, tuš, akvarel, 1945

Husle a sláčik M. Benku č. 6, 1945

Beethoven, papier, rudka, 50. roky 20. storočia

Libuše, papier, kresba, nedatované

Triptych slovenskej piesne, uhoľ, akvarel, nedatované

Pieseň, papier, tuš, akvarel, 1950 - 1952

Náčrty huslí, papier, tuš, 40. roky 20. storočia

Návrh na exlibris Z hudby a maľby, tuš, 1956

Ilustrácia ľudovej piesne – Nechodievaj..., papier, akvarel, po 1950

Ilustrácia ľudovej piesne – Ej, pofukuj, povievaj..., papier, akvarel, po 1950

Ilustrácia ľudovej piesne – Od Trenčína..., papier, akvarel, po 1950

Titulná strana hudobnej skladby M. Benku

Notový zápis hudobnej skladby vytvorenej M. Benkom

Benka – záľuby

X. slet všesokolský, papier, uhoľ, akvarel, 1938

Okrem tvorivých činností z oblasti vizuálneho umenia (maliarstva, kresby či dizajnu), ktoré boli nielen umelcovým zamestnaním, ale rovnako ako hudba tiež umelcovými obľúbenými činnosťami, si činorodý Martin Benka pestoval aj iné záľuby. Počas pobytu v Prahe bol veľkým sympatizantom a členom telovýchovného spolku Sokol. Počas martinského pôsobenia bol zanieteným esperantistom – členom miestneho klubu tohto umelého celosvetového jazyka, navštevoval krúžok priateľov hudby a tiež bol členom rybárskeho zväzu. Sokol Pracoval v jeho propagačnom a umeleckom odbore. Radosť z pohybu pretavil do vizuálnej krásy mladých cvičencov rytmicky usporiadaných do dynamických kompozícií návrhov na plagáty či pohľadnice. Esperanto Benkove obrazy ilustrovali prvú ročenku Esperantisto Slovakia v roku 1946. Do časopisu prispieval nielen svojimi dielami, ale príležitostne aj písal kratšie texty. V roku 1957 vytvoril návrh na obálku časopisu Esperanto a v roku 1966 vytvoril niekoľko zaujímavých emblémov propagujúcich a abstraktnou formou vystihujúcich esperanto. Použil ich v návrhoch na korešpondenčné lístky pre Esperantský klub v Martine. Rybolov Azda najmenej známou záľubou Martina Benku bol rybolov. Počas posledných troch desaťročí svojho života, ktoré prežil v Martine, popri povinnostiach radového člena miestneho rybárskeho zväzu sa uplatnil aj ako výtvarník. Svoju kreativitu premietol do tvorby návrhov na drobné tlače – listiny ocenení či diplomov k jubileám a pod., tiež rybárske námety kreslil. Počas revízie zbierkového fondu a sťahovania Múzea Martina Benku pred rekonštrukciu v roku 2019 boli objavené jeho rybárske pomôcky – udice, ktoré obohatili fond umelcovho múzea. Jednu z udíc signoval typom písma, ktoré sám vytvoril.

X. slet všesokolský, papier, tuš, 1938

Pozvanie medzi sokolskú mládež (nerealizovaný návrh na pohľadnicu), papier, uhoľ, akvarel, 1931

Návrh na znak pre esperanto, papier, ceruza, tuš, 60. roky 20. storočia

Rybárske udice a stolička

Rybárska udica s podpisom umelca

Strečno - rybári, drevári, papier, akvarel

Priestor ateliéru i pracovne dopĺňajú diela iných umelcov, s ktorými sa Benka priatelil,  alebo sympatizoval s ich maliarskym programom či ich tvorba, alebo osobnosť ho niečím inšpirovala. V umelcovej pracovni a ateliéri nájdeme napríklad tri modely sôch od moravského sochára Frantu Úprku, grafiky českého umelca Maxa Švabinského, plastiky modranského keramikára Ignáca Bizmayera, tanier a krčahy stupavského keramikára Ferdiša Kostku. Okrem vystavený diel máme v zbierkach MMB aj tvorbu slovenského maliara Kolomana Sokola, Vincenta Hložníka, Ľudovíta Fullu a iných umelcov. Atmosféru ateliéru a pracovne dopĺňa zbierka predmetov z vidieckeho prostredia, medzi nimi dominuje keramika, no umelec zbieral aj fragmenty textílií s výšivkami i celé kroje. Benka ich získal a zozbieral počas svojich maliarskych potuliek po vidieku. Základy tejto Benkovej zberateľskej záľuby pramenili už v umelcovom detstve. Vo svojej autobiografii spomína, že vyrastal v domácom prostredí, ktoré zdobili keramické taniere a krčahy. Zároveň v čase svojich pražských štúdií ho pozitívne ovplyvnil dobový vzťah k národnému svojrázu. Pohyboval sa medzi osobnosťami, ktoré zbierali predmety z vidieckeho prostredia a obkolesovali sa nimi. So zbierkou ľudovej keramiky sa stretol nielen v Kalvodovom ateliéri, ale tiež v bytoch proslovenského vzdelanca, národovca a kňaza Aloisa Kolíska, českého maliara Mikoláša Aleša či v dome svojho mecéna A. Klenku. Zaujímavé sú maľby na skle z 19. storočia, ktoré boli súčasťou vidieckych domov na Slovensku. Jedna z nich je s motívom sv. Izidora – patróna roľníkov a visí na centrálnom mieste v ateliéri – na stene nad pódiom. Najstaršia z nich je s námetom nájdenia sv. Genovévy Brabantskej. S valašsko-pastierskou kultúrou sa spájali nádoby z dreva s ornamentálnou a figurálnou výzdobou zhotovované na salašoch – črpáky. Päť črpákov je stredoslovenského typu a jeden východoslovenského typu z prvej polovice 20. storočia. Malé sekerky – valašky tiež majú súvislosť s valašsko-pastierskou kultúrou. Pôvodne slúžili ako pracovný a obranný nástroj, neskôr nadobudli symbolickú funkciu a prerástli do suveníru. Benka vlastnil dve valašky – jednu z 30. a druhú z 50. rokov 20. storočia. Na jednej z nich je rytý krajinársko-figurálny motív podľa Benkovej kreslenej predlohy.

Nájdenie sv. Genovévy, podmaľba na sklo, koniec 19. storočia

Benka – zberateľ

Zástera zo Zliechova

Vrchná sukňa zo Zliechova

Rukávce

Valašky

Sedembolestná Panna Mária, podmaľba na sklo, koniec 19. storočia

Vincent Hložník: Krajina, akvarel, nedatované

Koloman Sokol: Baníci, papier, drevoryt, 30. roky 20. storočia

Koloman Sokol: Rodina, papier, drevoryt, 1929

Koloman Sokol: Rabín, papier, drevoryt, 30. roky 20. storočia

Múzeum Martina Benku, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine, sídli v niekdajšom umelcovom dome s ateliérom. Maliar sa tu nasťahoval v roku 1959. Dovtedy žil a tvoril v jednom z ateliérov bytových domov Tatrabanky na opačnej strane tej istej ulice. Krátko potom, ako sa do tohto domu nasťahoval, v roku 1960 daroval štátu veľkú časť svojich diel. Ostatnú časť tvorby a majetku vrátane osobných vecí a finančných úspor daroval štátu neskôr, formou testamentu. Rok po maliarovej smrti v roku 1972 v súlade s jeho želaním, ktoré zakotvil v darovacej zmluve, bolo v jeho dome zriadené múzeum s interiérmi zachovaným tak, ako keď v nich žil maliar. Za takmer päť desaťročí, ktoré uplynuli od maliarovej smrti, sa priestory múzea stali zaujímavou ukážkou bytovej kultúry z konca 50. a začiatku 60. rokov 20. storočia. Návrh na zariadenie ateliéru a pracovne vytvoril dizajnér Ján Šimo-Svrček. Navrhol výtvarne čistú zostavu montisektorového nábytku. Do interiéru domu Martina Benku zaradil aj sedací nábytok, ktorý navrhol jeho kolega Viktor Holešťák-Holubár a je veľmi voľne konštrukčne i materiálovo inšpirovaný slovenským ľudovým nábytkom a pôvodnými remeselnými technikami (vypletanie operadiel kožou, kožušinové doplnky). Tento moderný nábytok zo začiatku 60. rokov 20. storočia, reflektujúci súdobé trendy v nábytkovom dizajne sa odlišoval od nábytku, ktorý do svojich priestorov navrhol maliar Martin Benka. Maliar sympatizoval viac s robustnejším, rustikálno-historizujúcim nábytkom. Benkov dom reprezentuje kvalitnú funkcionalistickú architektúru rodinných domov, no v porovnaní s ostatnými štandardnými mestskými dobovými domami sa od nich odlišuje ateliérom s veľkou presklenou časťou steny i strechy. Okrem umelcových priestorov je v ňom začlenený aj takzvaný domovnícky byt, v ktorom žila rodina, ktorá sa starala o umelca. V roku 1988 malo byť MMB rozšírené o galériu, ktorej základný kameň bol položený vľavo od domu. Kvôli spoločenským a ekonomickým zmenám, ktoré priniesol rok 1989, však plánovaná prístavba nebola zrealizovaná. V rokoch 2019 až 2022 prešiel objekt Múzea Martina Benku celkovou rekonštrukciou.

Benka – jeho dom

Benkov návrh na zariadenie ateliéru

Benkov návrh na zariadenie pracovne

Benkov návrh na nábytok

Benkov návrh na dekoratívnu výmaľbu stien ateliéru

Tabuľka pre návštevníkov múzea

Martin Benka v roku 1960 daroval štátu okolo 5200 najvýznamnejších olejomalieb a kresieb. Ostatnú časť tvorby a majetku odkázal štátu neskôr – formou Testamentu. Umelec celý svoj majetok a dielo venoval československému štátu „s podmienkou, aby zostalo v celosti zachované v dome, ktorý obývam a ktorý sa stane pamätným múzeom mojej celoživotnej a inej práce, na poliach štúdia a môjho snaženia. Mojou vôľou je, aby sa táto podmienka plne rešpektovala aj po mojej smrti.“ Umelec nám teda zanechal okrem toho najznámejšieho a pre slovenskú kultúru najhodnotnejšieho – výtvarných diel aj maliarske pomôcky, osobné fotografie, odev a všetky osobné predmety. Mnohé z nich sú zaujímavými technickými pamiatkami, iné sú zasa pozoruhodné svojim praktickým zameraním, dizajnom či materiálmi, z ktorých boli vyrobené. Prostredníctvom nich si môžeme vytvoriť obraz o Benkovom každodennom živote.

Benka – každodenný

Tabatierky M. Benku

Vreckové hodinky M. Benku

Okuliare M. Benku

Zapaľovače M. Benku

Fotoaparát M. Benku

Ďalekohľad M. Benku

Holiaci strojček M. Benku

Turistická súprava na varenie kávy M. Benku

Peňaženka M. Benku

Manžetové gombíky M. Benku

Svietidlá na baterku M. Benku

Popolník z travertínu

 Strieborné tabatierky

Zápisník M. Benku

Perá, vizitky a hlavičkový papier

Paleta M. Benku

Maliarska brašna M. Benku

Schodisko

Podesta

Pracovňa

Prikrývka na cimbal

Galéria

Ateliér

Spálňa

V Tisovskej doline, plátno, olej, 80 x 95 cm, 1934

Dear visitors, we are currently preparing the presentation in English for you.  Thank you for your understanding.

back to home

Benka – komorné štúdie

Martin Benka – život a dielo

Benka – dizajnér

Benka – cestovateľ

Benka – začiatočník

Benka – sila prírody

Benka – svet slovenského roľníka